„Dám ťa na súd!“
Veta, ktorá znie svetom, len čo sa niekto s niekým nepohodne hoci aj za vrece repy.
Namiesto toho, aby sme si vzájomné spory vyriešili potichu, diskrétne, bez toho, aby sme celú vec vešali na nos štátu, radšej sa poberieme na súd, podáme žalobu a čakáme... a čakáme a čakáme... o niekoľko rokov máme v ruke rozsudok a ... a nič! Mať v ruke rozsudok, to ešte neznamená domôcť sa spravodlivosti. Podstúpiť proces „súdenia sa“ znamená investovať do veci veľa času, energie a finančných prostriedkov. Ak si porovnáme tieto vstupy s výsledkom súdneho konania, nie vždy skončíme v pluse. S niekým sa súdiť znamená nadobro zničiť vzťahy medzi sporovými stranami.
Predpokladám, že ak sa niekto na niečom nepohodne, má snahu sa dohodnúť. Osloví „vinníka“ ale ten nezareaguje. Vtedy „poškodený“ osloví súd a prosíka o vynesenie rozsudku. Súd svojou úradnou vážnosťou iste donúti druhú stranu k tomu, aby splnila, spravila, vykonala to, čo sľúbila. Alebo nie... Súd vydá rozsudok v takom znení, v akom ho o to žiada navrhovateľ v žalobe. Napríklad: „dlžník je povinný zaplatit celý dlh aj s príslušenstvom vo výške XXX do toho a toho dátumu“.
Ale čo ak dlžník XXX peňazí nemá a nebude mať. Možno by mal, ale postupne. Možno by vám mohol za polovicu z XXX vymurovať bytové jadro, za polovicu z polovice spraviť klobásy a zvyšok vyplatiť do konca roka. A vám, ak by ste nad tým trocha pouvažovali, by to aj vcelku vyhovovalo. Ale v takomto znení žalobu predkladať nebudete a súd vám to „nepriklepne“. Veď má svoju úradnú vážnosť a klobásy by ju asi znevážili.
Ale dohodnúť by sa hádam dalo. Aj byt bude krajší, aj klobásky budú...
Čo tak skúsiť vziať vlastné problémy do vlastných rúk? Osloviť druhú stranu bez zainteresovania súdu a dohodnúť sa? Dohodnúť sa tak, aby to vyhovovalo „všetkým“. Dohodnúť sa tak, aby bol aj vlk sýty aj koza ostala celá. Samozrejme reálne musí ostať vlk troška hladný a koza musí aspoň pohár mlieka dať.
Treba k tomu snahu dohodnúť sa, snahu nájsť spoločnú reč, snahu prijať dohodu a trošička úradnej vážnosti. Tieto predpoklady sú splniteľné prostredníctvom mediácie.
Mediácia je dobrovoľná, diskrétna, rýchla, efektívna a lacnejšia možnosť vyriešenia sporu. Štipku úradnej vážnosti jej dodáva zákonná úprava vďaka zákonu č. 420/2004 Z. z. o mediácii.
Alternatívu mediácie sporu upravuje aj Občiansky súdny poriadok, ktorý hovorý že ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.
Mediácia má v mnohých vyspelých krajinách bohatú históriu a prax ukazuje, že jej využitie má významný prínos v urýchlení riešenia sporov.
Prostredníctvom mediácie možno dospieť aj k takým dohodám ktoré by súd len ťažko akceptoval. Mediácia nehľadí na právnu podstatu veci, ale jej účelom je dospieť k dohode, ktorá vyhovuje obom sporným stranám. Jej dobrovoľnosť a neformálnosť prispieva k tomu, aby pri riešení sporu neprišlo k narušeniu vzťahov medzi sporovými stranami.
Mediáciu vedie mediátor – odborne vyškolená osoba, zapísaná v zozname mediátorov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti. Úlohou mediátora je napomôcť sporovým stranám v riešení problému, v nadviazaní rozumného dialógu a formulácii predstáv o výsledku dohody. Mediátor vystupuje s procese mediácie nestranne, nevynáša roszudok. Zjednodušene sa dá povedať, že rozsudok si napíšu sporové strany samy, mediátor im len pomôže dospieť k záveru.
Proces mediácie je diskrétna forma riešenia sporu. Je neverejná, zúčastňujú sa jej len osoby ktoré majú priamy vzťah k vzniknutému sporu, narozdiel od súdneho konania, ktoré je vo všeobecnosti verejné. Osoby zúčastnené na mediácii sú viazané mlčanlivosťou.
Mediácia je rýchla. Ak sa na začiatku prejaví vôľa sporových strán pristúpiť k mediácii, k výsledku sa dá dospieť hoci aj za hodinu. Mediátor by mal vedieť svojimi zručnosťami zhodnotiť situáciu a vedieť predpovedať, či bude sa bude dať mediáciou dospieť k dohode.
Mediácia je vo všeobecnosti lacnejšia ako súdne konanie. Neplatia sa súdne poplatky, trovy konania, kedže je rýchla, znižujú sa výdavky na cestovanie. Nerozhoduje sa v nej o právnej podstate veci, čiže je možné dohodnúť sa aj bez účasti právnych zástupcov strán. V právne zložitejších prípadoch si samozrejme sporové strany môžu prizvať právnikov, alebo ich môže zabezpečiť mediátor.
Mediácia je efektívna. Výsledkom mediácie je mediačná dohoda, v ktorej môžu byť dohodnuté také podmienky vyrovnania sporu, ktoré by v súdnom konaní nebolo možné dosiahnuť. Mediačnú dohodu je možné v opodstatnených prípadoch z dôvodu nadobudnutia exekučného titulu spísať vo forme notárskej zápisnice alebo predložiť súdu na schválenie zmieru. V týchto prípadoch však treba dbať aj na právnu stránku veci.
Mediácia v súčasnosti predstavuje alternatívu v riešení sporov v rôznorodých právnych sférach s výnimkou trestných vecí a správneho konania.
Mediácia sporu nebráni, v prípade ďalších nezhôd, domáhať sa svojich práv následnou súdnou cestou. Je možné začať ju pred začatím súdneho konania aj v priebehu konania až do vynesenia rozsudku.
Komentáre
ano